„Klub 500 vyzýva vládu, aby prijala opatrenia, ktoré pomôžu postaviť
koronakrízou zdecimované odvetvia slovenského priemyslu na nohy,“
uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor, podľa ktorého pre
pandémiu a s ňou spojené obmedzenia vyčerpali podniky všetky rezervy. „Situáciu
navyše skomplikovali raketovo zvyšujúce sa ceny vstupných surovín,
drahá elektrina, ktorá prevyšuje ceny aj o 60 % v porovnaní so
zahraničím, no i vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce,“ uviedol Gregor. Podľa Klubu 500 sú mnohé firmy podkapitalizované a prestávajú byť konkurencieschopné.
Ceny vstupov podľa Klubu 500 rastú v mnohých prípadoch závratnou
rýchlosťou. U niektorých komodít používaných v chemickom priemysle
stúpli ceny v porovnaní s októbrom minulého roka až o 450 %, dopravné
náklady do a zo zahraničia zdraželi o desiatky až stovky percent a
navyše nie sú k dispozícii ani voľné kapacity na dopravu vstupov
napríklad z Číny. Zvýšili sa aj náklady na pracovnú silu, služby,
stavebné materiály, obaly, drevo či kovy. Tento rast však ani podľa
Gregora zďaleka nekopíruje predajné ceny výrobkov. „Začína sa
roztáčať cenová špirála a niektorí slovenskí výrobcovia hlásia, že už
museli obmedziť výrobu tých produktov, s ktorými nedokázali cenovo
konkurovať zahraničiu,“ upozornil Gregor.
Pre slovenský priemysel sú jedným z najväčších problémov koncové ceny za
elektrinu. Tie sú v porovnaní so zahraničnou konkurenciou vyššie
niekedy aj o 60 %. Zároveň rastú aj ceny emisných povoleniek. Za
posledné roky vzrástla ich cena za tonu viac ako desaťnásobne.
Kompenzácia z Envirofondu pre veľkých odberateľov však klesá, pričom v
zahraničí sa deje presný opak. Klub 500 preto požiadal vládu, aby
urýchlene riešila vysoké koncové ceny elektriny pre priemysel. Podľa
podnikateľov je neprijateľné, ak štát prostriedky z predaja emisných
povoleniek, ktoré sú v zmysle pravidiel EÚ určené na
konkurencieschopnosť priemyslu a kompenzácie vysokých cien elektriny,
neuvoľní na tento účel.
Klub 500 tiež vyzval vládu, aby predĺžila obdobie prvej pomoci pre
podnikateľov do konca roka 2021 a znížila minimálnu hranicu pomoci na
pokles tržieb od desiatich percent. „Zároveň, v záujme ozdravenia
ekonomiky a pracovného trhu, apelujeme na členov koalície, aby
neprijímali také návrhy daňovej reformy, ktoré spôsobia len ďalší rast
daňovo-odvodového zaťaženia a v niektorých prípadoch aj rozvrat
verejných financií,“ dodal Gregor. Vláda by podľa podnikateľov mala
ísť cestou nižších daní a odvodov a úspory by mali hľadať v prebujnenej
štátnej, verejnej správe a miestnej a územnej samospráve. Len tak sa
podľa podnikateľov podarí ozdraviť a odťažiť slovenský priemysel.